MLADÉ DIVADLO 2025

Bábkové divadlo Žilina s radosťou otvára priestor mladým začínajúcim umelcom na

prezentáciu pre svojich rovesníkov.

 

Termíny:

16. júna 2025 v Bábkovom divadle Žilina o 10:00 hod. – pre školy  – vypredané
16. júna 2025 v Bábkovom divadle Žilina o 11:15 hod. – pre školy – voľných 60 miest
16. júna 2025 v Bábkovom divadle Žilina o 16:30hod. – pre verejnosť
16. júna 2025 v Bábkovom divadle Žilina o 18:00 hod. – pre verejnosť

Dĺžka produkcie: 40 minút

KAPACITA : 60 miest

 

Vstupné :

4 € – organizované predstavenie pre školy

5 € – pre verejnosť

Ponúkame úspešné predstavenie SNÍVALI SA MI RUKY TVOJE divadla LET z literárno

– dramatického odboru ZUŠ Ferka Špániho, ktoré tvorí pod vedením pedagogičky a

dlhoročnej členky Bábkového divadla Žilina Mgr. art. Barbory Juríčkovej.

 

Mladé umelkyne prinášajú na javisko pálčivú tému obťažovania a násilia na ženách, ktorá rezonuje v

spoločnosti. Inscenácia bola ocenená hlavnou cenou na krajskej prehliadke divadla mladých

Turčianske javisko 2025 v Martine a získala priamy postup na celoštátnu prehliadku FEDIM v Nitre.

Barbora Juríčková získala cenu za réžiu na okresnej prehliadke Divadelná Žilina 2025.

 

SNÍVALI SA MI RUKY TVOJE

Autor: kolektív

V inscenácii sú použité texty od: Maša Haľamová, Uršuľa Kovalyk, Charles Perrault, Rebecca

Solnit, Jana Vallová, autentické výpovede žien a dievčat z nášho okolia

Réžia: Barbora Juríčková

Dramaturgia a kostýmy: Barbora Juríčková a kolektív

Výber hudby: Barbora Juríčková a kolektív:

The Daughters of Eve/ Hey Lover, F. K. Veselý/Jaj Zuzka Zuzička, Charli xcx/ Guess

Karol Duchoň/ Mám ťa rád, Ilene Woods, Mike Douglas/ So This Is love

Hrajú: Tatiana Altusová, Eliška Pokorná, Laura Šebová

 

O inscenácii:

Ak by som bola na jeden deň mužom, prechádzala by som sa po nočnej ulici. A po celý čas by

som bola fascinovaná pokojom, ktorý na nej vládne.

Ale ja som dievča.

V kabelke sa mi medzi rúžom a intímkou povaľuje kaser.

Do vreca zahaľujem všetky krivky zvádzajúce k obdivu.

V šere lámp prehĺtam strach a poslednú maminu vetu: “do tmy doma!”

Medzi prstami štrngajú kľúče a ja túžim zabuchnúť vchodové dvere a s úľavou zašepkať :“Prežila

som “.

Pri pohľade na manželské fotky, verím v lásku na celý život a ignorujem tlmený krik od susedov.

Snívam o rukách tvojich a dúfam, že moju nevinnosť nikdy nezbalíš do igelitky plnej falošných

nádejí.

Zabúdam na vlkov v nočných uliciach, pretože viem, že nie všetci muži sú takí.

Ale ja som dievča.

A sekundu pred zaspatím ma prepadne myšlienka: “dúfam, že ma zajtra mama nepošle skratkou

cez les k babičke.”